Prevzaté z : https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2022-12/p-dufka-trojaka-mudrost-rady-sv-antona-pustovnika.html
„Človek sa mení na spôsob toho, čo nosí vo svojom srdci. Ak je to Božie slovo, ono sa postupne odrazí i na jeho tvári, na jeho myslení a konaní.“ To je jeden z duchovných podnetov inšpirovaných radami sv. Antona Pustovníka o troch druhoch múdrosti. V decembrovej rubrike Vatikánskeho rozhlasu ich približuje páter Peter Dufka SJ.
Adventom sa začína nový liturgický rok a ako každý začiatok ho sprevádzajú očakávania i obavy. V tradícii duchovného sprevádzania práve na začiatku nových období či istých časových úsekov ľudia cítili potrebu múdrej, neraz prorockej rady skúseného duchovného vodcu.
Jedným z nich bol i sv. Anton Pustovník žijúci vo 4. storočí, o ktorom sa nám zachoval jeho životopis, ale i sedem vzácnych listov, ktoré adresoval rôznym osobám. Zachytávajú hlbokú múdrosť, ktorú tento starec odovzdal adresátom svojich listov, ale ktorými sa môžeme i my obohatiť v novom liturgickom roku. Ide o praktickú, duševnú a duchovnú múdrosť.
Praktická múdrosť
V Antonových listoch sa nachádzajú rady, ktoré majú charakter praktickej múdrosti, to jest akejsi schopnosti správne reagovať na okolie, v ktorom sa človek pohybuje. Táto múdrosť, ktorej sa sv. Anton dotýka, má svoj základ v gréckej filozofii. V antickom Grécku stoicizmus považoval praktickú múdrosť za základ čností. Táto sa nazývala phronesis (φρόνησις) a bola to múdrosť, ktorú môže dosiahnuť každý človek praktizovaním cností, systematickou prácou na sebe samom. Gréci poznali i inú stránku praktickej múdrosti, σοφία, ktorá označovala remeselnú zručnosť, remeselné majstrovstvo, ale i umeleckú či tvorivú činnosť.
Život sv. Antona dokonale zodpovedá týmto dvom rozmerom praktickej múdrosti. V jeho životopise je nemálo opisov asketických cvičení, ktoré konal. Vďaka svojej pevnej vôli nadobudol dokonalosti, ktoré si predsavzal a ktoré sa mu stali akoby druhou prirodzenosťou. Podľa sv. Antona cvičenia nemajú úlohu len v nadobudnutí čností, pozitívnych návykov, ale askéza očisťuje i naše srdce. Čistota srdca je podmienkou rozlišovania a praktickej múdrosti.
Askéza sama osebe však nemá veľký zmysel, ale má poslúžiť ako prostriedok pomoci iným. Tento rozmer praktickej múdrosti bol v živote sv. Antona silne prítomný a mal podobu darovania zdedeného majetku chudobným (pozri Anton. 2, 1), pomoci väzňom počas prenasledovania kresťanov (pozri Anton. 46, 1), ako i podobu obrany pravej viery proti bludom ariánov v Alexandrii (pozri Anton. 69, 1). Sv. Anton bol človek, ktorý túžil po utiahnutom mníšskom živote, ale keď videl potreby iných, praktická múdrosť ho viedla ku konkrétnej pomoci.
A toto by malo i nás počas adventnej prípravy na Vianoce motivovať. I v našom okolí sa zaiste nájde niekto, kto potrebuje konkrétnu pomoc. Táto konkrétna pomoc nemusí mať len materiálnu podobu. Praktická múdrosť vedie k darovaniu správneho slova v správnom čase, ale i k jednoduchej ľudskej blízkosti tým, ktorí to najviac potrebujú.
Duševná múdrosť
Duševná múdrosť je podľa sv. Antona spojená s potrebou poznať seba samého. Kto pozná seba samého, otvára sa poznaniu Boha. Poznávaním seba samého človek neobjaví len sériu zdedených či nadobudnutých vlastností, ale vo svojom srdci zachytí i jemné dotyky Božieho ducha. Vo svojom druhom liste tento autor píše: „Každý rozumný človek by mal vedieť, že bol stvorený na obraz a podobu Boha. Mal by vedieť rozoznať dobro od zla“ (List 2, 25). Znakom duševnej múdrosti je podľa sv. Antona schopnosť rozoznať znamenia časov. Vysvetľuje adresátom svojich listov, ako ich čítať, ale predovšetkým ako sa v nich zachovať. Povzbudzuje ich, aby zachovali pevnosť a nedali sa zviesť klamlivými náukami (List 7, 15 – 16). Vyzýva ich, aby sa vedeli v danom čase (καιρός) správne rozhodnúť. Sebapoznanie teda nesúvisí len s poznaním Božej prítomnosti v nás, ale súvisí i s poznaním znamení časov, pretože človek v sebe objavuje Toho, ktorý je pánom času.
I túto duševnú múdrosť je užitočné obnoviť v rámci adventného očakávania Ježišovho narodenia. Je to nielen čas na počúvanie jemných hlasov nášho vnútra, ale je to príležitosť i na čítanie znamenia časov a na upevnenie našich kolísavých postojov či nedostatkov. Duchovní autori odporúčajú sústrediť sa len na jeden nedostatok a postupne ho počas istého obdobia odstrániť. Na tento účel sv. Ignác zaviedol osobitné spytovanie svedomia, v ktorom odporúča pravidelne sledovať pokrok v odstraňovaní jednej nečnosti. Stačí, ak sa nám v tomto období podarí obmedziť alebo eliminovať len jednu nečnosť. Na ostatné príde rad neskôr.
Duchovná múdrosť
V Starom a Novom zákone ľahko nájdeme úseky, ktoré hovoria o prítomnosti zlých duchov. Opis týchto duchovných mocností vo forme pokušení je silne prítomný aj v Antonových listoch. Schopnosť zachytiť ich prítomnosť a identifikovať ich závisí od duchovnej citlivosti, ktorú nazýva duchovnou múdrosťou. Listy hovoria o stratégiách, ktoré duchovné mocnosti používajú a ktoré zažil i sám autor. Píše: „Neviete si ani predstaviť, aké rozmanité sú intrigy a záletné triky zlého ducha.“ V boji proti nemu zohráva dôležitú úlohu rozlišovanie. Spočíva v schopnosti rozpoznať a demaskovať ich. Tak, ako had rýchlo zmizne zo svojej skrýše, keď je odhalený, tak isto i zlý duch utečie z temných miest nášho vnútra, ktoré je osvetlené svetlom pravdy.
Odolávať a rozoznávať nástrahy zlého dokáže len človek, ktorý sa modlí a ktorý udržuje pravidelný kontakt s Bohom. Sv. Anton pozoruje, ako majú naše myšlienky počas modlitby prelietavý charakter. Sú ako vrabce na strome, ktoré poskakujú z konára na konár, alebo ako opice, ktoré s neuveriteľnou ľahkosťou rúčkujú po konároch. Na ustráženie našich myšlienok je potrebný vnútorný odstup od všetkého, čo nás vyrušuje a čo odvádza našu pozornosť od modlitby. Ale v značnej miere pomôžu i kľúčové slová alebo krátke vety, ktoré sa nás dotkli a ktoré si často pripomíname. Tieto usmerňujú našu pozornosť predovšetkým pri kontemplatívnej modlitbe alebo pri meditácii. Výber kľúčových slov alebo krátkych viet, najlepšie so Svätého písma, by mal byť sprievodným znakom našej duchovnej múdrosti i v tomto adventnom období. Oni totiž neslúžia len na koncentráciu proti zavádzajúcim či odstredivým myšlienkam, ale nás postupne menia. Opakované slová či krátke vety z mysle postupne vstúpia do srdca. Človek sa mení na spôsob toho, čo nosí vo svojom srdci. Ak je to Božie slovo, ono sa postupne odrazí i na jeho tvári, na jeho myslení a konaní.
Milí priatelia, nech sú nám rady praktickej, duševnej a duchovnej múdrosti sv. Antona nielen pomôckou v príprave na Vianoce, ale nech nás sprevádzajú i počas celého liturgického roka.
