Kláštor Veľká Skalka (resp. ruiny kláštora) je národnou kultúrnou pamiatkou.
Pre verejnosť je kláštor prístupný počas turistickej sezóny nasledovne:
| apríl | len počas víkendov v čase 13:00 – 17:00 |
|---|---|
| máj | len počas víkendov v čase 10:00 – 17:00 |
| 1. jún – 15.september | denne v čase 10:00-17:00, okrem pondelka |
| 16. september – 30. september | len počas víkendov v čase 10:00 – 17:00 |
| október | len počas víkendov v čase 13:00 – 17:00 |
| november – marec | kláštor je uzatvorený |
Pri návšteve vám je k dispozícii sprievodcovská služba.
Kontakt: všetky kontaktu sú tu.
V prípade záujmu väčšej skupiny o prehliadku kláštora kontaktujte vopred sprievodcovskú službu.
Pri návšteve kláštora si môžete zakúpiť drobné upomienkové predmety za odporúčanú cenu, čím prispejete k ďalšiemu rozvoju kláštora a ku skvalitneniu služieb pre návštevníkov.
Snúbenci, resp. novomanželia, ktorí si chcú urobiť svadobné fotografie v areáli kláštora, nech sa vopred dohodnú so sprievodcovskou službou.
Z histórie
Veľká Skalka je spätá so vznikom benediktínskeho opátstva k úcte sv. Beňadika z r. 1224, ktoré založil nitriansky biskup Jakub I. Z tohto obdobia pochádza stavba kostola a kláštora v gotickom slohu. Benediktíni tu pôsobili do začiatku 16. storočia.
Nitriansky biskup Ján Püsky daroval opátstvo jezuitom. Jezuiti prestavali kláštor benediktínov. V r. 1667-1669 vybudovali v blízkosti polozrúcaného starého kláštora benediktínov, nový kláštor. Hoci stopy tejto fázy výstavby kláštora jezuitov nie sú celkom preskúmané (stavebne je zachovaná iba vrchná kaplnka s jezuitskou úpravou vročenou r. 1717). Je isté, že bola opatrená novými oknami a preklenutá vysokou kupolou na prístenných pilieroch na vrchole s laternou. Pri ďalších úpravách začiatkom päťdesiatych rokov 19. storočia a tiež v r. 1905 sa jej interiér podstatnejšie nezmenil.
Vojnové pomery labansko-kuruckých vojen sa odrazili aj na Skalke začiatkom 18. storočia. V r. 1717 jezuiti znova postavili Kaplnku sv. Andreja a Beňadika a nasadili na ňu novú kupolu. Zrúcali starú vežu a vystavili novú, vyčnievajúcu nad kláštorom. Zväčšili jedáleň a pristavili aj niekoľko izieb. Veľká Skalka nadobudla podľa J. Braneckého „krásy akej nikdy viac nebude mať“. Bol postavený aj nový múr, chrániaci stranu kláštora proti dažďom od Váhu. Ku kláštoru pristavili novú časť, pretože kláštor sa rozšíril na 76 členov. V r. 1755 bolo vybudovaných 180 nových kamenných schodov, vedúcich od cesty až k bráne kláštora. Posledná veľká rekonštrukcia Skalky bola v r. 1768, kedy sa uskutočnila výmena strechy. Bolo to len päť rokov od zrušenia rehole v r. 1773, kedy jezuiti museli Skalku opustiť.
Čiastočné úpravy na Veľkej Skalke boli prevedené za trenčianskeho farára – opáta Ľudovíta Stáreka v r. 1852-1853 a za skalských farárov: Pavla Uhrína v r. 1892, Jána Havera r. 1911 a Jozefa Púchovského r. 1914. Väčšie úpravy a stabilizácia objektu sa uskutočnili po r. 2000. V r. 2011 v objekte Veľkej Skalky pribudol prístrešok pre turistov.
