Svätý brat Karol bol „prorokom našich čias, ktorý vedel priniesť na svetlo podstatu a univerzálnosť viery“. Takto sa vyjadril pápež František pri stretnutí so zástupcami široko rozvetvenej Duchovnej rodiny sv. Charlesa de Foucaulda v stredu 18. Mája 2022. Priznal sa aj k osobnému vzťahu k bratovi Karolovi ako vzoru, ktorý mu pomohol na jeho osobnej duchovnej ceste. Francúzsky kňaz bl. Charles de Foucauld (1858-1916), známy aj ako Karol od Ježiša, žil po svojej konverzii ako pustovník medzi Tuarégmi na alžírskej Sahare. K jeho charizme sa hlásia mužské i ženské spoločenstvá zasväteného života. K charizme brata Karola, ktorý bol vyhlásený za svätého v nedeľu 15. Mája 2022, sa hlási až 20 rozličných spoločenstiev. Najznámejšie z nich sú komunity Malých sestier Ježišových a Malých bratov Ježišových. Duchovná rodina Charlesa de Foucaulda, ktorú v roku 1955 vytvorilo 8 komunít, sa postupne rozrástla až na 20 komunít na celom svete. Dnes má 13 000 členov, mužov a žien v rozličných formách zasvätenia, od rehoľného života až po sekulárne inštitúty a fraternity. Podrobnú informáciu ponúka internetová stránka združenia.
V rámci prípravy na svätorečenie Pápež František v sobotu 14. mája 2022 prijal mladých z francúzskej diecézy Viviers, ktorá je rodiskom dvoch z desiatich svedkov viery, ktorých v zajtrajšiu nedeľu Svätý Otec vyhlási za svätých: kňaza Charlesa de Foucaulda a rehoľnej sestry Márie Rivierovej.
Pápež mladým odporučil tri zásady spirituality Charlesa de Foucaulda
Želám vám, aby ste sa dnes naučili od Charlesa de Foucaulda mať tú skúsenosť s Bohom, ktorá ho viedla k evanjelizácii s prítomnosťou. Rozvážna forma evanjelizácie, áno, ale veľmi náročná, pretože si vyžaduje svedectvo koherentného života, teda skutočne v súlade s ašpiráciami každého človeka milovaného Bohom a povolaného k niečomu inému, než je prchavé potešenie alebo bezprostredné a viditeľné výsledok. Ak prijmete, že ste ako kvas v ceste, akým chcel byť Karol od Ježiša v Hoggare, generácie, ktoré prídu po vás, budú môcť zbierať duchovné ovocie. Medzitým vás, drahí mladí, povzbudzujem, aby ste svoj kresťanský život zakladali na troch E, troch kľúčových slovách spirituality Charlesa de Foucaulda: Evanjelium, Eucharistia a evanjelizácia (Évangile, Eucharistie, Évangélisation). Tu máte celý program života v škole Kristovej. A tiež vám navrhujem, aby ste sa často učili a rozjímali o veľkolepej modlitbe odovzdania sa Bohu, prevzatej z jeho spisov:
„Otče môj, odovzdávam sa ti, rob si so mnou, čo chceš. Čokoľvek so mnou robíš, ďakujem. Som pripravený na všetko, všetko akceptujem. Za predpokladu, že sa naplní tvoja vôľa vo mne a vo všetkých tvojich stvoreniach. Nechcem nič iné, môj bože…“
Nech sa stane vašou modlitbou vo chvíľach rozhodnutí a krížov života. Takto budete môcť vstúpiť do evanjeliovej dynamiky Cirkvi vo vašej diecéze, v diecéze, ktorá prejavuje túžbu žiť univerzálne bratstvo pustovníka zo Sahary. Mám na mysli najmä všetky skautské oddiely, ktoré si dali záštitu nad Charlesom de Foucauld. (…) Na záver vám želám, aby ste odchádzali z Ríma s väčšou láskou k Cirkvi. Zajtrajšia slávnosť vám poskytne obraz o jej univerzálnosti a jej mnohých tvárach, pričom všetky sú obrátené k jedinému Spasiteľovi. Všetkých vás zverujem do osobitného príhovoru „vašich“ budúcich svätých Márie Rivierovej a Charlesa de Foucaulda. Nech sú pre vás vždy povzbudením a inšpiráciou. Srdečne žehnám vás a prostredníctvom vás všetkých veriacich vašej diecézy. A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Vďaka!
„Svätosť netvorí len niekoľko hrdinských gest, ale veľa každodennej lásky“ – povedal pápež František v nedeľu 15. mája 2022 . Vatikán zažil skutočnú oslavu viery s tvárou univerzálnej Cirkvi.Približne 50-tisíc veriacich z rôznych kontinentov sa zišlo na Námestí sv. Petra, aby boli svedkami kanonizácie. Do zoznamu svätých bolo zapísaných desať svedkov viery – šiesti muži a štyri ženy: holandský karmelitánsky kňaz a novinár umučený v Dachau Titus Brandsma; indický laik a mučeník Lazár Devasahayam; francúzski kňazi: César de Bus a Charles de Foucauld a talianski kňazi: Luigi Maria Palazzolo a Giustino Maria Russolillo. Ďalej je to francúzska rehoľná sestra Mária Rivierová a tri talianske rehoľné sestry: Mária od Ježiša (vlastným menom Carolina Santocanale), Mária Dominika Mantovaniová a napokon Mária Františka od Ježiša (vlastným menom Anna Maria Rubatto), ktorá pôsobila v Uruguaji.
Z homílie pápeža zo slávnosti svätorečenia 15. mája 2022
(V Evanjeliu) sme počuli sme niekoľko slov, ktoré Ježiš adresuje svojim učeníkom pred odchodom z tohto sveta k Otcovi, slov, ktoré hovoria, čo znamená byť kresťanom: «Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás» (Jn 13,34). Toto je testament, ktorý nám zanechal Kristus, základné kritérium, podľa ktorého môžeme rozoznať, či sme naozaj jeho učeníci, alebo nie: prikázanie lásky. Zastavme sa pri dvoch základných prvkoch tohto prikázania: pri Ježišovej láske k nám – ako som ja miloval vás – a pri láske, ktorú od nás žiada, aby sme žili – milujte sa navzájom.
V prvom rade, ako som ja miloval vás. Ako nás Ježiš miloval? Až do konca, do úplného sebadarovania. Je pozoruhodné, že tieto slová hovorí v tmavej noci, zatiaľ čo atmosféra vo večeradle je plná emócií a obáv: emócií, pretože Učiteľ sa má rozlúčiť so svojimi učeníkmi, obáv, pretože oznamuje, že jeden z nich ho zradí. Môžeme si predstaviť, akú bolesť niesol Ježiš vo svojej duši, aká skľúčenosť sa zmocňovala sŕdc apoštolov a s akou trpkosťou videl Judáša, ktorý po tom, čo prijal smidku, ktorú mu Učiteľ namočil, opustil miestnosť, aby vstúpil do noci zrady. A práve v hodine zrady Ježiš potvrdzuje svoju lásku k svojim učeníkom. V temnotách a búrkach života je totiž toto podstatné: Boh nás miluje.
Bratia a sestry, nech je toto ohlasovanie ústredným bodom vyznania a prejavov našej viery: «nie my sme milovali Boha, ale on miloval nás» (1 Jn 4,10). Nikdy na to nezabúdajme. V centre nie je naša zdatnosť a zásluhy, ale bezpodmienečná a nezištná Božia láska, ktorú sme si nezaslúžili. Na začiatku nášho bytia kresťanmi nie sú náuky a skutky, ale žasnutie z objavu, že sme milovaní, a to ešte pred akoukoľvek našou odpoveďou. Zatiaľ čo svet nás často chce presvedčiť, že máme hodnotu len vtedy, keď dosahujeme výsledky, evanjelium nám pripomína pravdu o živote: sme milovaní. A toto je naša hodnota: sme milovaní. Jeden duchovný učiteľ našich čias napísal takto: «Ešte prv než nás uzrel ktokoľvek z ľudí, videli nás milujúce oči Boha. Ešte prv, než nás niekto počul plakať či smiať sa, počul nás náš Boh, ktorý má uši pre nás. Ešte prv, než k nám prehovoril niekto v tomto svete, prihovoril sa nám hlas večnej lásky» (H. Nouwen, Cítiť sa milovaní, Brescia 1997, 50). On nás miloval ako prvý, čakal na nás. Miluje nás. Aj naďalej nás miluje a toto je naša identita: sme milovaní Bohom. Toto je naša sila: sme milovaní Bohom.
Táto pravda si vyžaduje konverziu ohľadom predstavy, akú máme neraz o svätosti. Niekedy sme si v prílišnom nástojení na našom úsilí konať dobré skutky vytvorili ideál svätosti, ktorý si príliš zakladá na nás, na osobnom hrdinstve, na schopnosti odriekania, na obetovaní sa, aby sme získali cenu. Je to niekedy až príliš pelagiánska vízia života, svätosti. Takto sme zo svätosti urobili nedostupný cieľ, oddelili sme ju od každodenného života namiesto toho, aby sme ju hľadali a prijímali v každodennosti, v prachu ulice, v súženiach konkrétneho života a, ako hovorievala svätá Terézia z Avily svojim sestrám, „medzi hrncami v kuchyni“. Byť Ježišovými učeníkmi a kráčať cestou svätosti znamená predovšetkým nechať sa premeniť mocou Božej lásky. Nezabúdajme na prvenstvo Boha pred naším egom, Ducha pred telom, milosti pred skutkami. Niekedy dávame viac váhy, viac dôležitosti egu, telu a skutkom. Nie: primát Boha nad egom, primát Ducha nad telom, primát milosti nad skutkami.
Láska, ktorú dostávame od Pána, je tou silou, ktorá premieňa náš život: rozširuje nám srdce a uschopňuje nás k láske. Preto Ježiš hovorí – a tu je druhý aspekt – «aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás». Toto „ako“ nie je len pozvanie napodobňovať Ježišovu lásku; znamená to, že môžeme milovať len preto, lebo on miloval nás, lebo dáva našim srdciam svojho vlastného Ducha, Ducha svätosti, lásku, ktorá nás uzdravuje a premieňa. Preto môžeme robiť rozhodnutia a konať skutky lásky v každej situácii a voči každému bratovi a sestre, ktorých stretneme, pretože sme milovaní a máme silu milovať. Tak ako som ja milovaný, môžem milovať druhých. Vždy láska, ktorú dávam je spojená s láskou Ježiša ku mne, tak to má byť. Tak ako ma on miloval, tak môžem milovať i ja. Takto jednoduchý je kresťanský život, je tak jednoduchý! My ho komplikujeme mnohými vecami, avšak on je tak jednoduchý.
A čo konkrétne znamená žiť túto lásku? Pred tým, ako nám Ježiš zanechal toto prikázanie, umyl učeníkom nohy; po tom, ako ho vyslovil, odovzdal sám seba na dreve kríža. Milovať znamená toto: slúžiť a darovať život. Slúžiť, čiže neuprednostňovať vlastné záujmy; detoxikovať sa od jedov chamtivosti a konkurencie; bojovať proti rakovine ľahostajnosti a proti červu sebectva; deliť sa o charizmy a dary, ktoré nám Boh dal. Konkrétne, spýtajme sa: „Čo robím pre druhých?“ – toto znamená milovať – a prežívajme každodenné veci v duchu služby, s láskou a bez roztrubovania, bez nárokovania si čohokoľvek.
A potom darovať život, čo nie je len ponúknuť druhým nejakú vec, napríklad niečo zo svojho majetku, ale darovať seba samého. Ja sa rád pýtam ľudí, ktorí si prichádzajú po radu: „Povedz mi, dávaš almužnu?“ – „Áno otče, dávam chudobným almužnu“ – „A keď ju dávaš, dotýkaš sa rukou tej osoby alebo ju len hodíš a hneď si utrieš ruku? Zapýria sa: „Nie, ja sa ich nedotýkam“. „Keď dávaš almužnu, hľadíš do očí tej osoby, ktorej pomáhaš, alebo pozeráš inam?“ – „Nie, nehľadím na ňu“. Dotýkať sa a hľadieť, dotýkať sa Kristovho tela trpiaceho v našich bratoch a sestrách a hľadieť naň. Toto je veľmi dôležité. Toto znamená darovať život.
Svätosť netvorí niekoľko hrdinských gest, ale veľa každodennej lásky. «Si zasvätená alebo zasvätený? – dnes ich je tu veľa – Buď svätý(á) tak, že s radosťou prežívaš tvoje zasvätenie. Žiješ v manželstve? Buď svätý(á) tak, že miluješ a staráš sa o svojho manžela a o svoju manželku, ako Kristus o Cirkev. Si pracujúci človek? Buď svätý tak, že poctivo a kompetentne konáš svoju prácu v službe bratom, bojujúc za spravodlivosť pre tvojich spoločníkov, aby nezostali bez práce, aby mali vždy spravodlivú mzdu. Si rodič alebo starý rodič? Buď svätý tak, že trpezlivo učíš deti nasledovať Ježiša. Povedz mi, máš autoritu? A tu je veľa osôb s autoritou! Pýtam sa vás: Máš autoritu? Buď svätý tak, že sa zasadzuješ za spoločné dobro a vzdávaš sa osobných záujmov» (Apoštolská exhortácia Gaudete et exsultate, 14). Toto je cesta ku svätosti, tak jednoduchá! Vždy hľadieť na Ježiša prítomného v druhých.
Slúžiť evanjeliu a svojim bratom a sestrám, obetovať vlastný život bez vypočítavosti – toto je tajomstvo: dávať ho bez nároku na oplátku – , bez hľadania svetskej slávy: k tomuto sme povolaní aj my. Naši spolupútnici, ktorí sú dnes kanonizovaní, zakúsili svätosť takto: nadšeným prijatím svojho povolania – kňaza, zasvätenej osoby, laika – vynaložili seba samých pre evanjelium, objavili radosť, ktorá nemá obdoby, a stali sa žiarivými odzrkadleniami Pána v dejinách. Toto je svätý(á): žiarivý odraz Pána v dejinách. Skúsme to aj my: cesta svätosti nie je zatvorená, je univerzálna, je to povolanie pre nás všetkých, začína sa krstom, nie je uzavretá. Skúsme to aj my, pretože každý z nás je povolaný k svätosti, k jedinečnej a neopakovateľnej svätosti. Svätosť je vždy originálna, ako hovorieval blahoslavený Carlo Acutis: neexistuje svätosť typu fotokópia, svätosť je originálna pre mňa i pre teba, pre každého. Je jedinečná a neopakovateľná. Áno, Pán má plán lásky pre každého, má sen pre tvoj život, pre môj život, pre život každého z nás. Čo by ste chceli, aby vám povedal? Neste ho vpred s radosťou.
Pápež František: Sv. Charles de Foucauld bol prorokom našich čias
Okolo 50 zástupcov Duchovnej rodiny Charlesa de Foucaulda prijal Svätý Otec ráno 18. mája 2022 ešte pred generálnou audienciou. Pri stretnutí s nimi zdôraznil dva významné odkazy nového svätca a podelil sa aj s osobným svedectvom o vzťahu k nemu. Príhovor pápeža Františka prinášame v plnom znení:
„Drahí bratia a sestry, vitajte! Som rád, že sa s vami môžem stretnúť a podeliť sa s vami o svoju radosť z kanonizácie brata Karola. Môžeme v ňom vidieť proroka našej doby, ktorý vedel priniesť na svetlo podstatu a univerzálnosť viery.
Podstata, skoncentrovaním zmyslu viery do dvoch jednoduchých slov, v ktorých je všetko: „Iesus – Caritas“ (Ježiš – Láska); a predovšetkým návrat k duchu počiatkov, k duchu Nazareta. Želám aj vám, aby ste si podobne ako brat Karol naďalej predstavovali Ježiša, ako kráča medzi ľuďmi, ako trpezlivo vykonáva namáhavú prácu, ako žije v každodennom živote rodiny a mesta. Ako sa Pán teší, keď vidí, že ho napodobňujeme v umenšení, pokore, delení sa s chudobnými!
Charles de Foucauld v tichu pustovníckeho života, v adorácii a službe bratom a sestrám napísal, že zatiaľ čo «my máme sklon klásť na prvé miesto skutky, ktorých účinky sú viditeľné a hmatateľné, Boh dáva prvé miesto láske a potom obete inšpirovanej láskou a poslušnosti, vyplývajúcej z lásky» (List Márii de Bondy, 20. mája 1915). Ako Cirkev sa musíme vrátiť k podstate a nestratiť sa v mnohých druhoradých záležitostiach, ktorými riskujeme, že stratíme zo zreteľa jednoduchú čistotu evanjelia.
A potom univerzálnosť. Tento nový svätec žil svoje kresťanstvo ako brat všetkých, počnúc tými najmenšími. Jeho cieľom nebolo obracať druhých, ale žiť Božiu bezodplatnú lásku uskutočňovaním „apoštolátu dobra“. Takto napísal: «Chcem navyknúť všetkých kresťanov, moslimov, židov a modloslužobníkov, aby ma považovali za svojho brata, univerzálneho brata» (List Marii de Bondy, 7. januára 1902). A aby to urobil, otvoril dvere svojho domu, aby bol „prístavom“ pre všetkých, „strechou Dobrého pastiera“.
(…) Brat Karol v námahách a v chudobe púšte hovorieval: «Moja duša je vždy v radosti» (List otcovi Huvelinovi, 1. februára 1898). Drahé sestry a bratia, nech vám Panna Mária dá pestovať a živiť rovnakú radosť, pretože radosť je najjasnejším svedectvom, ktoré môžeme vydať Ježišovi na každom mieste a v každom čase.
A chcel by som sa aj poďakovať sv. Charlesovi de Foucauldovi, pretože jeho spiritualita mi veľmi pomohla, keď som študoval teológiu, v čase dozrievania a zároveň krízy. Dostal som sa k nemu prostredníctvom otca Paoliho a cez Voillaumeho knihy, ktoré som si sústavne čítal. Veľmi mi to pomohlo prekonať krízy a nájsť spôsob kresťanského života, ktorý bol jednoduchší, menej pelagiánsky, bližší Pánovi. Ďakujem tomuto svätcovi a vydávam o tom svedectvo, pretože mi to veľmi pomohlo.
Pápež František 26. marca 2021 „Zakaždým, keď sa s láskou približujeme k človeku, prinavraciame mu dôstojnosť“, (…) „Zo srdca ponoreného v Bohu vychádzajú plody života, ktorý vonia evanjeliom: života bohatého na porozumenie, bohatého na bratstvo, na nehu, na radosť, na sebadarovanie. A svet má smäd po tomto dobrom živote, no nemôže si ho dať sám, potrebuje vidieť ako o ňom ľudia svedčia, a to nie fenomenálne osoby, ale jednoduchí ľudia, ľudia s obmedzeniami a slabosťami ako my, a predsa plní sily Ducha Svätého.“
