Pri príležitosti sviatku patróna umelcov, blahoslaveného Fra Angelico, predseda Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska (KBS), vojenský ordinár Mons. František Rábek odovzdal vo štvrtok 23. februára ceny Fra Angelica, patróna umelcov, osobnostiam v oblasti kultúry a umenia za ich prínos do národného umenia.
V kategórii výtvarného umenia ocenenie získal, okrem iných, aj maliar, grafik a ilustrátor Jozef Vydrnák, ktorý sa nemalou mierou aj so svojimi spolupracovníkmi pričiňuje o zviditeľnenie Skalky vo svete umelcov a na jej povznesení.
Slávnostné odovzdanie ocenení sa uskutočnilo vo štvrtok 23.2. 2017 o 18.00 h v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave. Slávnosti predchádzala o 16.30 h svätá omša za umelcov a pracovníkov kultúry v neďalekom Jezuitskom kostole na Františkánskom námestí.
Ceny Fra Angelica sa udeľujú od roku 2002. Myšlienka podpory a oceňovania umelcov touto cenou prostredníctvom Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru je vyjadrením uznania a vďaky katolíckej cirkvi zástupcom umeleckej obce za to, že aj dnes, v čase úpadku kultúry, globalizácie, komercionalizácie a liberalizmu, i napriek silnejúcemu tlaku neváhajú presadzovať vo svojej tvorbe kresťanské myšlienky a hodnoty.
Blahoslavený Fra Angelico, taliansky ranorenesančný maliar a dominikánsky kňaz, vlastným menom Giovanni z Fiesole (+1455) namaľoval v Kaplnke sv. Mikuláša V. vo Vatikáne cyklus fresiek Osudy sv. Vavrinca a sv. Štefana. V Kláštore San Marco vo Florencii namaľoval fresky Posledný súd, neskôr dokončil oltárny obraz Zvestovanie Panny Márie v Kostole San Domenico vo Fiesole. Jeho maliarskym svetom je svet nebies, nadzmyselná krása, svätci, anjeli. Preslávil sa najmä obrazom Korunovanie Panny Márie a vyslúžil si ním pomenovanie Frater Giovanni Angelico, čiže Anjelský brat Ján. Je pochovaný v Ríme v Chráme Santa Maria sopra Minerva. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. v októbri 1982. Ako jeden z najvýznamnejších maliarov florentskej skorej renesancie sa stal patrónom umelcov.
Laudácio k oceneniu Jozefa Vydrnáka cenou Fra Angelico 2017.
Aj keď to neviem doložiť biblicky, predsa len cítim, že keď Boh tvoril výtvarníkov, mal na mysli aj renesančne univerzálneho výtvarného umelca Jozefa Vydrnáka z Dubnice nad Váhom. Univerzálneho v tom zmysle, že okrem maľby sa venuje kresbe, grafike, typografii, monumentálnemu riešeniu sakrálnych aj profánnych priestorov, rezbárstvu, kombinovaným trojrozmerným technikám, výtvarným možnostiam písma, ale aj písaniu básní, esejí a odborných textov o duchovnej kauzalite výtvarných foriem. Rád sa priznáva, že mentálne pozadie jeho tvorby tvoria intelektuálne koncepty Jeana Guittona, Pierre Teilharda de Chardina, Ladislava Hanusa, jáchymovská múdrosť politického väzňa Rudolfa Dobiáša, ako aj interné podnety z prostredia výtvarnej moderny (Paul Klee, Joan Miró, Marc Chagall,
Vasilij Kandinskij a z našich predovšetkým Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda). Ale poporiadku.
Jozef Vydrnák sa narodil 27. marca 1961 v Trenčíne. Detstvo a mladosť prežil na Považí v dedinke Kľúčové, dnes miestnej časti mestečka Nemšová. V rokoch 1971 – 1977 súkromne študoval u akad. maliara M. Sučanského v Trenčíne. V roku 1985 absolvoval štúdium na SVŠT v Bratislave a roku 2000 absolvoval štúdium na VŠVU v Bratislave – Oddelenie grafického dizajnu u prof. Ľ. Longauera. Jeho záverečná práca na Katedre grafického dizajnu pod názvom “Grafické rovnice na vytváranie hybridných tvarov písma” získala v roku 2001 na medzinárodnom Bienále knižného umenia v Martine Cenu za typografiu a tvorbu písma.
J. Vydrnák sa v kresbe na začiatku 90. rokov inšpiroval špirálovým barokovým prvkom, z ktorého si odvodil zjednodušený konštrukt, ktorý až doteraz využíva vo svojich perokresbách. Za vrchol tvorby v tomto poňatí možno považovať cyklus jeho monumentálnych perokresieb z druhej polovice 90. rokov. Takto poňatú kresbu odvtedy aplikuje i v tvorbe maliarskej.
Tvorbu autora od roku 1995 sprevádza nezvyčajný teoretický výskum čiary, ktorá mu potom umožňuje vytvárať v jednom obraze zobrazenia danej “ veci či udalosti” spôsobmi, ktoré sa dovtedy vo výtvarnom procese neuplatňovali, vrátane viacerých rezov, novej symboliky, tématizácie procesov a bežne nepoužívanej chronologickej dimenzie v jednom diele. Paralelne s objavenou lineárnou paradigmou si Vydrnák formuluje Osobnú teóriu tvorby a hodnotenia diela, nazvanú EnergArtS. Ako vidieť z tohto výnimočného projektu, fyzika, teológia a estetika sú si bližšie, ako by sme si mohli myslieť.
Takto zdôvodnený spôsob vyjadrenia mu v začiatkoch umožnil vytvoriť z piatich čiar minimalistický symbol sediacej či stojacej Madonky s Ježiškom, ktorá sa potom – v početných mariánskych ikonografiách – stala jeho identifikačným autorským kódom. Na prelome tisícročia týmto rukopisom vytvoril monumentálny obraz Sedembolestná, ktorý bol v roku 2011 prezentovaný v jezuitskej kaplnke v Piešťanoch v rámci projektu Umenie ducha. V roku 2001 pre výstavu Horizonty súčasnosti, konanú v Galérii Bazovského v Trenčíne, realizoval monumentálny Triptych bolesti. V ďalších rokoch vytvoril tiež rozmernejšie diela so sakrálnou tématikou: Madona, Glória in Excelsis Deo Banícka madona, Pieta, Svadba v Káne, Pustovníci zo Skalky, Kristus a Zachej, a ďalšie. V rámci Roka milosrdenstva 2016 vznikli diela: Návrat márnotratného syna, Milosrdný Samaritán a Posledná večera.
Milosrdný Samaritán, olej na plátne, 70x100cm,2016 – orez
Za vstup do voľnej tvorby trojrozmerných sakrálnych diel možno považovať Madonu z roku 2003, vytvorenú z kolorovaných a zlátených drevených palíc. V roku 2016 pribudli Madonky i sochárske objekty Agnus Dei z kolorovaného dreva.
Hybridné tvary písma, vytvorené podľa autorových rovníc, použil v rokoch 2004 – 2005 pri tvorbe komplexného sakrálneho interiéru Kostola sv. Jozefa Robotníka v Novej Dubnici, vrátane veľkoformátových pieskovaných okien, vitráží, oltárneho stola, Bohostánku, ambóny, mobiliáru a monumntálneho balkónového chóru. Pre tento kostol namaľoval aj oltárny obraz Sv. Jozefa Robotníka. V roku 2008 realizoval komplexné výtvarné riešenie výzdoby interiéru školskej Kaplnky Premenenia Pána v priestoroch Spojenej školy Sv. Jána Bosca v Novej Dubnici. Od roku 2015 autor výtvarne spolupracuje na komplexnom dotvorení exteriéru a interiéru novostavby evanj. a. v. Kostola Sv. Trojice v Novej Dubnici.
Po roku 2000 sa cyklicky vracia i k voľnej tvorbe s využitím písma – tvorí tzv. “typografiky” so sakrálnymi motívmi: Madona, Betlehem, Vianoce, Hlaholika. Typografika MISIA, venovaná C-M jubileu, bola v roku 2013 použitá, ako emblém pre súbornú celoslovenskú výstavu: Zobrazenie Solúnskych bratov“ v Galérii J. Koniarka v Trnave.
Jozef Vydrnák ilustračne i graficky pripravil viacero bibliofílií: Kostoly a chrámy Trenčianskeho kraja; MISIA v kontextoch a súvislostiach – sakrálne kultúrne pamiatky 9. – 12. storočia v Trenčianskom, Trnavskom, Zlínskom a Juhomoravskom kraji.
V roku 2008 sa stáva zakladajúcim členom a koordinátorom Výtvarnej sekcie Medzinárodného výtvarno-literárneho sympózia ORA ET ARS Skalka pri Trenčíne, vytvoreného k pocte a podpore tohto pútnického miesta. Už 9 rokov sa podieľa na komplexnom grafickom vizuáli podujatia, bilboardoch, katalógoch a literárnych prílohách. Na jar roku 2016 pre Diecéznu svätyňu sv. Andreja-Svorada a Beňadika na Skalke pri Trenčíne vytvoril výtvarné návrhy zo života oboch svätcov spolu s textom Maurovej legendy, ktoré boli realizované novou sklárskou technológiou Diptech na dvojicu veľkorozmerných skiel. V rámci spolupráce s neziskovým fondom Beňadik a farským úradom v Skalke nad Váhom rieši grafiku informačných bulletinov Skalky, propagáciu a bilboardy pre výročné púte. Graficky a ilustračne pripravil vydania publikácie Benediktínskymi cestami I a II, ktoré vznikli v rámci spolupráce s benediktínským kláštorom Rajhrad v ČR. Pre Diecézny školský úrad Biskupstva Žilina Jozef Vydrnák zabezpečuje ilustrovanie a grafické stvárnenie diplomov a ocenení pre oblasť školstva a katechézy.
Prostredníctvom spolupráce so spisovateľom Rudolfom Dobiášom, ktorému ilustroval a graficky upravil knihy Litánie k slobode, Noci a dni, Memoria Passionis a antológiu Básnici za mrežami, sa dlhoročne spolupodieľa na výtvarnej spolupráci s Konfederáciou politických väzňov Slovenska cez ich periodiká a tlač.
Portrét: Jozef Vydrvák, foto: Štefan Kačena, 2016
Na záver tohto tvorivého kolosu chcem ešte osobne povedať nasledovné: Duch Jozefovho dúchania do pahrieb predstavivosti pracuje s viacerými súvisiacimi predstavami a zachytáva asociačný proces, ak chcete alchýmiu toho, ako a prečo svet drží pohromade. Táto tvorba je okrem vizuálneho aj teologickým prieskumom, lebo ukazuje k nehotovosti a k sústavnému stávaniu sa sveta ako hlboko zdôvodneného zámeru záhadného Programátora. Vydrnákovu vedu pre oblasti, ktoré sa dajú poznať, a vieru pre priestory, na ktoré racionalita vždy nedosiahne, spája jeho nevyčerpateľná a húževnatá imaginácia ako najhlbší prejav duše, v ktorej sú skryté archetypy a symboly ľudského rodu. V tomto zmysle považujem dielo Jozefa Vydrnáka za výnimočný a nad akúkoľvek pochybnosť nadregionálny (aj keď v regióne a jeho tradíciách kotviaci) zjav, ba zjavenie.
PhDr. Marián Kvasnička
titulná fotografia: Peter Zimen, TKKBS
