Prednáška otca Dr. Marcina Wiśniewskeho na Zasadnutí Podkomisie Konf.Biskupov Polska (KEP – C.A.I.F.Z.Ž) pre individuálne formy zasväteného života IFZŽ), Kielce, 6. – 7. februára 2024
V posledných rokoch sme pozorovali zvýšený záujem o pustovnícky život a široko chápanú duchovnosť púšte. Vďaka narastajúcemu počtu publikovaných zdrojových textov prezentujúcich život púštnych otcov a kláštornú tradíciu sa pustovnícka spiritualita dostáva do povedomia čoraz väčšieho počtu ľudí a vyvoláva akúsi fascináciu a túžbu zažiť púšť osobne. V stratenom a rušnom svete narastá potreba ticha, zastavenia sa a zamyslenia sa nad svojím životom. Zároveň je tu túžba po hlbšej modlitbe a rozjímaní. Tento fenomén sa týka laikov, ale aj ľudí povolaných slúžiť v Cirkvi, pretože do kňazského a rehoľného života sa vkradol aktivizmus a akási kríza duchovného života. Preto stále viac ľudí hľadá možnosť stráviť pár dní v kláštore alebo pustovni.
Takúto možnosť ponúkame aj u nás na úpätí Hory Jubilejného Kríža pri Ostrzeszówe. Už takmer 10 rokov prichádzajú na svoj osobný čas púšte laici, kňazi, rehoľné sestry z aktívnych kongregácií, ale aj rehoľníci a rehoľníčky z kontemplatívnych rádov, ako aj pustovníci a pustovníčky žijúci individuálnou formou zasväteného života. Pri lese máme ukrytých niekoľko pustovní so všetkým, čo k životu potrebujete: miesto na spanie, skromnú kuchynku, kúpeľňu aj miesto na modlitbu. Pobyt v pustovni je spojený s duchovným sprevádzaním, pretože veľmi veľké nebezpečenstvo, pred ktorým Svätí Otcovia varujú, je duchovné seba-sprevádzanie sa, bez overovania sa u duchovného otca. Rešpektujúc jedinečnosť duchovnej cesty každého človeka sa najprv snažíme vypočuť si, s čím k nám daný človek prichádza a aké má potreby, aby sme si spoločne, počúvajúc Ducha Svätého, vybrali správny plán pobytu a správny materiál na čítanie. Každý deň má človek v pustovni možnosť adorácie, účasti na Eucharistii a duchovného rozhovoru.
V Biblii je púšť základnou skúsenosťou na ceste k poznaniu Boha. Počas putovania púšťou sa vyvolený ľud dozvedel o Bohu, naučil sa počúvať Jeho Slovo a zakúsil Jeho starostlivosť a milosrdenstvo. Boh často viedol svoj ľud do rôznych typov „púští“ vo chvíli krízy viery a straty vernosti Jedinému Bohu. Odchod do púšte bol akýmsi dialógom lásky medzi Jahvem a ľudom, ktorý mal očistiť srdce zasiahnuté modlárstvom a vrátiť sa k pôvodnej láske. Práve tento motív našiel svoje miesto v najnovšom dokumente Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života s názvom „Otvorím cestu na púšti“ Iz 43,19, ktorý hovorí o živote diecéznych pustovníkov v miestnej cirkvi.
Aj v našich časoch masovej sekularizácie a ateizácie moderného sveta, ktorá sa vtiera aj do vnútra Cirkvi, Boh otvára cestu na púšti, aby obnovil našu vieru a vzťah s Bohom. Deje sa tak práve túžbou po zážitku púšte, ktorú Duch Svätý prebúdza v srdciach mnohých ľudí, ako aj pri vytváraní miest, ktoré poskytujú možnosť dočasne zažiť púšť ľuďom, ktorých každodenné povolanie súvisí so životom vo svete. Vo väčšine prípadov je pozvanie na púšť, ktoré sa rodí v srdci, výzvou Božieho Ducha k obnove duchovného života a prehĺbeniu vzťahu s Bohom.
Existuje však aj malá skupina ľudí, kňazov, zasvätených osôb aj laikov, ktorí objavujú autentické povolanie k pustovníckemu životu. Vatikánsky dokument interpretuje takéto povolanie ako špecifický dar Ducha Svätého daný Cirkvi pre našu dobu. K takémuto poznaniu sa môže dôjsť aj rozlišovaním svojho povolania v rámci svojho povolania. Dokument chápe odchod rehoľníkov a rehoľných sestier z kontemplatívnych rádov a zasvätených osôb žijúcich v cenóbiu do hlbšej samoty a púšte nie ako zapretie predchádzajúceho povolania či nevery pôvodnej inštitúcii (kongregácii) a už zloženým sľubom, ale ako ďalšiu etapu zasväteného života.
Povolanie k pustovníckemu životu, hoci sa zdá byť najindividuálnejšou formou zasväteného života, je vždy darom daným v Cirkvi a pre Cirkev. Objavenie túžby po pustovníckom živote si preto vyžaduje rozlišovanie nielen zo strany samotného kandidáta – najprv v osobnej modlitbe a duchovnom vedení, ale v ďalšom štádiu musí byť podrobené rozlišovaniu Cirkvi. Vlastným predstaveným diecézneho pustovníka je konkrétny diecézny biskup a pustovník je pri zložení predsavzatí (1.trojročná etapa) a sľubov pustovníka úzko spojený s univerzálnou Cirkvou prostredníctvom svätých zväzkov s partikulárnou Cirkvou a jej pastierom. V praxi však rozlišovanie povolania pustovníka so sebou nesie mnohé výzvy a nebezpečenstvá. Existuje veľká skupina ľudí, ktorí vyjadrujú svoju túžbu začať pustovnícky život, ale nedokážu to. Medzi laikmi sú to ľudia, ktorí nevedia nadviazať správne vzťahy s inými, a je to pre nich vlastne útek do akejsi iluzórnej komunikácie s Bohom ktorú prežívajú v samote.
Kresťanská tradícia nás učí, že neexistuje skutočný vzťah s Bohom bez lásky k druhému človeku. Často sú medzi kandidátmi ľudia, ktorí sa snažili naplniť svoje povolanie v rôznych rehoľných kongregáciách a boli sami vylúčení alebo odišli pre neschopnosť budovať zdravé vzťahy v komunite a pre svoj extrémny individualizmus. Preto by títo ľudia mali podliehať špeciálnemu overovaniu. Aj medzi ľuďmi žijúcimi v kňazskom a rehoľnom živote to môže byť túžba uniknúť zo spoločného života, od rôznych problémov, poslušnosti predstavenému a túžba žiť podľa vlastnej vôle. Pripustenie takýchto ľudí do života pustovníka by im osobne prinieslo obrovskú duchovnú škodu, posilnilo by ich postoj k pýche a chorej zbožnosti, ale mohlo by poškodiť aj Cirkev tým, že by sa to bola ukážka karikatúry pustovníckeho života.
Vzhľadom na tieto nebezpečenstvá dáva vatikánsky dokument o pustovníckom živote v 31. bode konkrétne pokyny týkajúce sa formácie ľudí, ktorí chcú viesť pustovnícky život. Čítame nasledovné:
„31. Prax formovaná dejinami tohto povolania naznačuje, že tí, ktorí k nemu prejavia inklináciu, musia podstúpiť obdobie rozlišovania a formácie v kláštore alebo inom spoločenstve zasväteného života pod vedením profesionála.
Ďalšou formou sú plánované stretnutia s osobou alebo osobami, ktoré biskup angažuje, aby poskytovali nepretržité sprevádzanie na ceste tejto špecifickej formácie.
Cieľom je formácia, ktorá zohľadňuje všetky najdôležitejšie aspekty ľudskej, duchovnej, kultúrnej a vzťahovej sféry.
V tejto perspektíve sa pustovník uistí, že bude venovať osobitnú pozornosť programu neustálej formácie, prispôsobenému jeho stavu.
Pustovník bude čerpať najmä z veľkého duchovného dedičstva púštnych otcov a z pokladnice kresťanskej tradície, Učiteľského úradu Cirkvi a svedectva svätých.
Vzhľadom na to, že pustovnícky život je individuálnou formou zasväteného života a navyše jeho konštitutívnym znakom je osamelosť a odlúčenosť od sveta, prvou osobou zodpovednou za jeho rozvoj je sám pustovník, ktorý by sa mal postarať o riadne oboznámenie sa s tradíciou pustovníckeho života a postarať sa o svoju ľudskú formáciu tak na začiatku svojej cesty, ako aj v rámci trvalej (permanentnej) formácie. Aby sa však predišlo pýche a individualizmu kandidáta alebo pustovníka, treba osobnú formáciu podriadiť vhodnému duchovnému otcovi a konzultovať ju s ním.
Druhou osobou priamo zodpovednou za formáciu rozlišujúcich ľudí a pustovníkov je diecézny biskup. Mal by sa pravidelne stretávať s kandidátom na pustovnícky život, a tiež s pustovníkmi v jeho diecéze. Biskup môže určiť aj konkrétnu osobu, ktorá bude priamo zodpovedná za kandidáta a pustovníkov. Môže tiež uviesť kláštor, existujúcu pustovňu alebo pustovníka alebo iné vhodné miesto, ktoré by slúžilo počiatočnej alebo trvalej formácii pustovníka.
Hoci vzhľadom na cirkevnú špecifickosť povolania pustovníkov, v ktorom sú úzko spätí s diecéznou cirkvou a jej biskupom, a vzhľadom na rešpektovanie individuality každého z nich, sa zdá byť rozumné poskytnúť primeranú pomoc pri formácii zo strany Subkomisie pre individuálne formy zasväteného života. Treba poznamenať, že toto špecifické a menej početné povolanie, ktoré je zriedkavejšie ako iné formy individuálneho povolania (zasvätenia) sťažuje organizáciu tohto typu formácie na úrovni jednej diecézy. Bez toho, aby sme akýmkoľvek spôsobom nahrádzali úlohu biskupa a jeho zástupcu, by sme chceli navrhnúť nasledovné formy formácie podporujúce diecéznych biskupov pri rozlišovaní cesty pustovníckeho života kandidátmi, ako aj trvalú formáciu pre pustovníkov.
V diecéznej Pustovni pod Horou Jubilejného Kríža ponúkame:
1. Každoročné víkendové rekolekcie pre záujemcov o pustovnícky život v Dome sv. Jána Pavla II v Zmyslone Parzynowska.
2. Jednoročná alebo dvojročná formačná škola pre kandidátov pustovníckeho života s mesačným alebo dvojmesačným víkendovým stretnutím v Dome sv. Jána Pavla II., (pozn. prekladateľa: ktorej prvý ročník začal v októbri 2024)
3. Dni rekolekcii (týždňových duchovných cvičení konaných na začiatku septembra) pre pustovníkov po dočasných a večných sľuboch konaných raz ročne v rámci stálej formácie. (toto je iniciatíva „zdola“ väčšiny pustovníkov).
4. Pustovníci po večných sľuboch v rámci stálej formácie by mohli navštevovať vybrané stretnutia formačnej školy alebo dostávať materiály zo stretnutí podľa svojich potrieb.
5. Neustála, systematická starostlivosť o osobu zodpovednú za pustovnícky život v Podvýbore poľského biskupstva pre IFŻK, ktorá by mala skutočný kontakt so všetkými pustovníkmi a pomáhala riešiť prípadné problémy súvisiace s touto formou života.
