Sv. Imrich nie je len patrónom nášho farského kostola a farnosti, ale jeho postava je dominantou erbu, pečate a vlajky našej obce. Priblížme si teda život tohto mladého muža.
Svätý Imrich Uhorský bol synom sv. Štefana, prvého uhorského kráľa. Narodil sa niekedy medzi rokmi 1000-1007. Bol jediným potomkom sv. Štefana a jeho manželky bl. Gizely (dcéry bavorského vojvodu Henricha), ktorý sa dožil dospelého veku.
Mal dobré charakterové vlastnosti a otec doňho vkladal veľké nádeje. Zo svojej strany urobil všetko, aby bol z Imricha vzorný kresťanský vladár. Jeho výchovu zveril do rúk sv. Gerharda, benediktínského mnícha a neskoršieho csanádskeho biskupa. Okrem toho dal preňho zostaviť akési pravidlá alebo zrkadlo dobrého kresťanského kráľa: De institutione morum ad Emericum Ducem.
Otec vynakladal veľké úsilie, aby pripravoval Imricha za svojho dôstojného nástupcu. Imrich má v legende všetky vlastnosti svätca, ktorý na prvé miesto postavil hodnoty duchovné: vytrvalú modlitbu, pôst, sebazápor, či predsavzatie žiť v panictve. Ako kandidát na uhorský trón bol údelným kniežaťom v Nitre.
Imrich nesklamal očakávanie svojho otca. Po dosiahnutí dospelého veku mal všetky predpoklady na to, aby bol z neho charakterný panovník, ktorý bude robiť česť národu i cirkvi. Preto mu svätý Štefan chcel odovzdať vládu ešte za svojho života. Ale prv, ako to stihol urobiť, syn mu roku 1031 zomrel na následky poranenia diviakom pri poľovačke v Bakoňskom lese (Bákonybél). Ako uvádza prof. R. Marsina v úvode k Legende o sv. Imrichovi, Imrich si musel za života plniť aj svetské povinnosti ako vojenský veliteľ, na čo potreboval aj vojenskú výchovu. Okolnosť, že pri poľovačke našiel smrť, svedčí – vzhľadom na jeho postavenie – skôr o jeho odvahe ako nešťastnej náhode. Pochovali ho v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár).
O svätorečenie kniežaťa Imricha Uhorského sa zaslúžil neskorší uhorský kráľ sv. Ladislav I. Stalo sa to roku 1083. Spolu s ním bola priznaná úcta svätých aj jeho otcovi sv. Štefanovi, jeho vychovávateľovi sv. Gerhardovi a dvom slovenským mníchom sv. Andrejovi – Svoradovi a Beňadikovi.